Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Afektívne záchvaty – dôvod na paniku?

reklama:

Možno ste to zažili na vlastnej koži, možno vám o tom povedala vaša kamarátka. Sedíte v izbe, hráte sa so svojim dieťatkom. V tom sa rozhodnete vstať a niečo urobiť. Všetko sa zdá v poriadku, ale zrazu sa vaše dieťa pustí do takého plaču, až prestáva dýchať, zmodrie, ochabne, môže stratiť vedomie, prípadne sa objavia zášklby končatín. Ak ste svedkom takejto situácie prvýkrát, premôže vás strach, panika a bezradnosť. Tento zážitok sa pre okolie stáva veľmi nepríjemným, určite každému jednému prebehne hlavou myšlienka, že dieťa umiera.

Čo to vlastne afektívny záchvat je?

V prvom rade treba povedať, že sa nejedná o chorobu. Ide o odchýlku v správaní dieťaťa, ktorá je zapríčinená nerovnováhou v nervovom systéme. U niektorých detí sa záchvat môže opakovať, ale ako dieťa rastie, výskyt záchvatov sa znižuje a po čase úplne vymizne (4.-5. rok). Afektívny záchvat vplýva veľmi negatívne na psychiku rodiča, ktorý sa o svoje dieťa bojí. Preto je potrebné uvedomiť si, že takýto záchvat neohrozuje život dieťatka . Aj z dlhšie trvajúceho záchvatu sa dieťa preberie bez negatívneho dopadu na jeho ďalší život. Záchvat nemá negatívny dopad na mozog a jeho vývin.

Ako sa prejavuje?

V skratke popíšeme dva druhy, ktoré sú ovplyvnené vekom dieťatka

  • detičky do 1. roka – začína sa bežným plačom, ktorý však neprestáva. Jeho intenzita sa zvyšuje a na jej vrchole dieťa prestáva dýchať, zmodrie, telíčko mu ochabne, môže stratiť vedomie a môžu sa objaviť zášklby končatín. Po niekoľkým sekundách až minútach dieťa začína normálne dýchať, pokožka je ružová a je pri vedomí. Po dlhšom záchvate môže byť dieťatko malátne, ospalé.
  • staršie detičky (batoľatá, predškoláci) – dieťa si vyvolá reakciu, ktorá začína plačom. Záchvat sa nemusí skončiť stratou vedomia. Dieťa sa neprimerane hnevá, zúri, kričí, hodí sa na zem, dupe nohami. Rodič ho v tomto stave nedokáže ukľudniť a odviesť jeho pozornosť. Dokonca naopak. Keď sa okolie snaží dieťa utíšiť, u dieťaťa sa stupňuje odpor, bráni sa, nechce sa dať zodvihnúť zo zeme. Ak si dieťa začína samo ubližovať (búcha si hlavu) treba mu v tom zabrániť.

Pre rodiča je takáto situácia veľmi nepríjemná, najmä ak sa odohráva na verejnosti, za prítomnosti svedkov. Neprimerané afektívne prejavy u starších detí už môžu mať charakter hystérie a majú už jasné účelové zameranie. U mnohých detí sa tento stav opakuje, ale časom sa spontánne upraví. Aj tento záchvat po čase ustúpi sám.

Čo je príčina?

Dlho bolo za príčinu považované narušenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, alebo neprimeraná benevolencia vo výchove. Avšak podľa najnovších poznatkov, u väčšiny detí s afektívnymi záchvatmi zohráva úlohu nezrelosť ich vegetatívneho systému. Záchvaty spontánne vymiznú okolo 4.-5. roku života.

  • bolestivý podnet (pád)
  • odmietnutie požiadavky (hračka, jedlo, aktivity)
  • citová nezrelosť dieťaťa
  • nezrelý citový vzťah medzi matkou a dieťaťom
  • častejšie sa so záchvatom stretávame u detí, ktoré dlho používajú cumeľ, deti ktoré majú nadmerné puto k matke
  • rodičia, ktorí sa prehnane starajú o svoje dieťa, neprimerane ich ochraňujú, sú úzkostliví

Aké riziká hrozia pri afektívnych záchvatoch?

Neexistuje žiadne riziko. Aj keď stav vyzerá dramaticky, na dieťa, jeho rast a vývoj nemá žiadny negatívny dopad. Jednoducho, prejde čas a dieťa z toho vyrastie.

Ako zvládať afektívny záchvat?

Keď sa s touto situáciou stretneme po prvýkrát, určite to mamičku poriadne vyľaká, obáva sa straty svojho potomka. V prvom rade treba zachovať kľud zo strany rodičov. Treba dohliadnúť na to, aby si dieťa pri zúrení neublížilo, preto treba nebezpečné predmety z jeho blízkosti odstániť.

Čo urobiť pri afektívnom záchvate?

  • malé deti – na začiatku záchvatu (pri plači), streknúť do tváre kvapky studenej vody, alebo dieťa potľapkať. Ak sa nám to nepodarí zastaviť, necháme záchvat doznieť. Potom si dieťa zoberieme do náručia a privinieme si ho.
  • staršie deti – ak sa spustil záchvat (hádžu sa o zem, dupú, kričia) necháme ich samé (miesto musí byť bezpečné) a ideme do vedľajšej miestnosti. Dieťa si po čase uvedomí, že takýmto správaním nič nedosiahne. Takéto deti nesmieme upokojovať a dohovárať im. Ak by rodič poľavil a dieťaťu by ustúpil, je to veľmi zlé. Dieťa si uvedomí, že záchvatmi môže vlastne rodiča vydierať. Preto majte na mysli, aj keď sa vám to bude zdať kruté, NEPOĽAVIŤ.

Poraďte sa s lekárom ak ste sa s takouto situáciou u svojho dieťaťa stretli po prvýkrát! Pravdepodobne vám doporučí neurologické vyšetrenie a bude vám navrhnuté, ako tieto situácie zvládať. Medikamentózna liečba sa doporučuje len výnimočne.

reklama:
Bezplatný email raz týždenne s novinkami zo Zivotsdetmi.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor Dátum 3. mája 2010

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

K téme

Zivotsdetmi.sk
Copyright © DG PRO s.r.o., SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.